Slovenská spoločnosť pre úrazovú chirurgiu

Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore úrazová chirurgia

Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore úrazová chirurgia

Číslo: 12554/2006 - OZS

Dňa: 24.4.2006

Ministerstvo  zdravotníctva  Slovenskej  republiky  podľa  §  45  ods.  1  písm.  a)  zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti  a  o  zmene  a  doplnení  niektorých  zákonov  v  znení  zákona  č.  350/2005  Z.z. vydáva túto koncepciu:

 

1.  Náplň zdravotnej starostlivosti v odbore

1.1  Náplň a hlavné úlohy starostlivosti v odbore, vymedzenie činnosti

Hlavnou  náplňou  špecializačného  odboru  úrazová  chirurgia  je  komplexná  zdravotná starostlivosť o  pacientov  s úrazmi  a  poskytovanie  vysoko  špecializovanej  odbornej starostlivosti pacientom po úraze so zlyhaním životne dôležitých orgánov. Náplň odboru sa uplatňuje  v oblasti  prevencie,  diagnostiky,  liečby,  posudkovej,  výskumnej,  konziliárnej  a poradenskej činnosti, ako aj v oblasti ďalšieho vzdelávania.

1.2  Charakteristika starostlivosti v odbore

Úrazová  chirurgia  je  zodpovedná  za  starostlivosť o  poranených,  za  prípravu  zásad prevencie  vzniku  úrazov  v rámci  celospoločenských  zdravotníckych  programov  na podklade  epidemiologických  rozborov  úrazovosti.  Úrazová  chirurgia  garantuje  vysokú úroveň diagnostiky, liečby, skorej i dlhodobej rehabilitácie a posudkovej činnosti, odbornej výchovy v rámci ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti. Významne sa podieľa na teoretickej  a  praktickej  odbornej  príprave  tímov  pripravovaných  pre  prípad  výskytu hromadných úrazov a katastrof.

V oblasti diagnostiky zabezpečuje komplexné zhodnotenie celkového klinického stavu pacienta  po  úraze  na  základe  objektívneho  chirurgického  vyšetrenia  vrátane diagnostických prostriedkov ďalších medicínskych odborov.

V oblasti  liečebnej  zodpovedá  za  zostavenie  taktického  terapeutického  algoritmu s optimálnym využitím konzervatívnych a operačných postupov odboru.

V oblasti  sekundárnej  prevencie  uplatňuje  také  liečebné  postupy,  ktorých  cieľom  je zabrániť,  alebo  minimalizovať štrukturálne  a funkčné  poúrazové  poruchy.  Tiež  sleduje odbornú úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom.

V oblasti konziliárnej a poradenskej činnosti

a)  hodnotí  klinické  nálezy  a  výsledky  diagnostických  metód  s odporúčaním  optimálnych postupov pre diagnostiku, liečbu a prevenciu pre pacientov odoslaných iným lekárom,

b) vypracúva odborné posudky, ktoré vyplývajú z náplne odboru, zabezpečuje hodnotenie a  posudzovanie  zdravotného  stavu,  morfologického  a  funkčného  nálezu  na  orgánoch  a pohybových  ústrojoch,  somatických,   emočných  a  sociálnych  následkov  a  prognózy úrazov, ²

c) úrazový chirurg vykonáva hodnotenie úrazových a poúrazových stavov ako podklad pre posudkovú činnosť všeobecného a posudkového lekára.

Za  ošetrovateľskú  starostlivosť v ambulantných  a ústavných  zdravotníckych zariadeniach  zodpovedajú  sestry/sestry  so  špecializáciou  v špecializačnom  odbore ošetrovateľská  starostlivosť v odboroch  chirurgie.  Na  operačných  sálach  inštrumentujú  pri operačných  zákrokoch  sestry/sestry  so  špecializáciou  v špecializačnom  odbore inštrumentovanie v operačnej sále. Za ošetrovateľskú starostlivosť na jednotkách intenzívnej starostlivosti zodpovedajú sestry/sestry so špecializáciou v špecializačnom odbore intenzívna ošetrovateľská  starostlivosť o dospelých.  Základnú  starostlivosť vykonáva iný  ošetrujúci personál (sanitár, zdravotnícky asistent).

1.3 Vzťah odboru k ostatným medicínskym odborom – spolupráca

Úrazová  chirurgia  poskytuje  zdravotnú  starostlivosť pacientom  s najťažšími poraneniami.  Takáto  starostlivosť si  vyžaduje   multidisciplinárny  prístup  a spoluprácu najmä s urgentnou medicínou, ktorá poskytuje neodkladnú prednemocničnú starostlivosť, anestéziológiou  a  intenzívnou  medicínou,  všeobecnou chirurgiou,  neurochirurgiou  a mnohými ďalšími medicínskymi odbormi.

Úrazová  chirurgia  spolupracuje  so  všetkými  medicínskymi  odbormi,  najmä s odborníkmi  z  odborov  anestéziológia  a  intenzívna medicína,  všeobecná  chirurgia  – brušná, hrudná, cievna, neurochirurgia, neurológia, stomatochirurgia, plastická chirurgia, urológia,  ortopédia,  ortopedická  protetika,  fyziatria  a  rehabilitácia,  interná  medicína, otorinolaryngológia,  gynekológia,  psychiatria,   biochémia,  rádiodiagnostika  a zobrazovacie metódy, hematológia a transfuziológia, mikrobiológia a imunológia.

1.4 Odborno-metodické vedenie starostlivosti v odbore

Po  odbornej  a  organizačnej  stránke  je  odbor  úrazovej  chirurgie  riadený  Odborom zdravotnej  starostlivosti Ministerstva  zdravotníctva  Slovenskej  republiky  (ďalej  len  „MZ SR“) prostredníctvom hlavného odborníka MZ SR pre úrazovú chirurgiu a jeho poradného zboru, ktorí úzko spolupracujú predovšetkým s hlavným odborníkom MZ SR pre chirurgiu a s  hlavným  odborníkom  MZ  SR  pre  ortopédiu.  Poradný zbor  hlavného  odborníka  úzko spolupracuje  s  krajskými  odborníkmi  pre  úrazovú  chirurgiu,  štátnymi  lekármi  a v koncepčných otázkach so Slovenskou spoločnosťou úrazovej chirurgie.

1.5  Povinné hlásenia a spracovanie štatistických dát

Povinné  hlásenie,  ktoré  zahrňuje  všetky  typy  vážnych  poranení,  sa  vykonáva  podľa tabuľky  riešenia  akútnych  chirurgických  výkonov.  Hlásenia  spracúva  výbor  Slovenskej spoločnosti  úrazovej  chirurgie,  ktorý  ich  ročne  odosiela  predsedovi.  Ďalšie  štatistické spracovanie  je  v rámci  ošetrenia  akútnych  chirurgických  výkonov  a  je  uverejňované spoločne s ostatnými chirurgickými odbormi v štatistickej ročenke.

1.6  Dispenzarizácia

Medzi pacientov, ktorí by sa mali dispenzarizovať, patria poúrazové stavy, pri ktorých je  riziko  vzniku  aseptickej  nekrózy  kostného  tkaniva,  riziko  vytvorenia  pseudoartrózy,  prípadne  riziko  chronickej  infekcie,  ako  aj  pacienti  s náhradami  kĺbov  v záujme sledovania dlhodobých výsledkov liečby.

2.  Rozvoj starostlivosti v odbore

Perspektíva  odboru  spočíva  v zdokonaľovaní  prevencie  úrazovosti  a  vytvorení celospoločenského  úrazového  programu,  ktorý  bude  schopný  zvládnuť narastajúcu epidémiu  úrazovosti.  Program  zabezpečí  odborné  kvalifikované  poskytovanie  zdravotnej starostlivosti  na  všetkých  úrovniach.  Potrebné  je  dobudovať sieť špecializovaných pracovísk  úrazovej  chirurgie  s príslušným  personálnym  a  materiálno-technickým vybavením.  Cieľom  programu  je  dosiahnuť v čo  najkratšom  čase  najkvalitnejšiu starostlivosť o úrazového pacienta.

2.1. Trendy vývoja starostlivosti v odbore v nasledujúcich 5 – 10 rokoch

Vzhľadom  na  dostupné  štatistické  údaje,  pre  zabezpečenie  ďalšieho  rozvoja  odboru úrazovej chirurgie, bude potrebné dobudovať sieť príslušne vybavených špecializovaných pracovísk úrazovej chirurgie s komplexným traumatologickým programom pre spádovú oblasť s počtom asi 1,5 milióna obyvateľov.

Nemocnica s komplexným traumatologickým programom  by mala byť v budúcnosti najvyšším  typom  pracoviska  úrazovej  chirurgie,  ktoré  bude  poskytovať komplexnú zdravotnú  starostlivosť pacientom  s polytraumou,  kraniocerebrálnymi  úrazmi,  úrazmi hrudníka, brucha, panvy, chrbtice vrátane lézii miechy, končatinových poranení, vrátane úrazov ruky  a všetkých  rekonštrukčných výkonov. Bude preberať pacientov z pracovísk úrazovej chirurgie nemocníc nižšieho typu.

2.2. Systém kontroly kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti v odbore

Na  sledovanie  kvality  sa  vyberajú  najfrekventovanejšie   úrazy,  akým  je  zlomenina  proximálneho  konca  femoru.  Pre  zlepšenie  systému  kontroly  kvality  poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientovi, sa pripravuje na jednotlivých pracoviskách sledovanie doby hospitalizácie, funkčný výsledok liečby, návrat do normálneho života, komplikácie peroperačné,  neskoré,  použitie  implantátov,  transfúzie,   morbidita,  rozbor  nákladov a podobne.

2.3. Hlavné problémy starostlivosti v odbore, riešenie problémov

 Najväčším  problémom  úrazovej  chirurgie  je  trvalo  narastajúce  množstvo  úrazov, predovšetkým pacientov s polytraumou a pacientov s priamym ohrozením života. Enormne náročná  starostlivosť o  týchto  pacientov  vyžaduje  dokonale  organizovanú  prvú  pomoc  a prednemocničnú  starostlivosť,  vysoko  kvalifikovaných  zdravotníckych  pracovníkov a dokonalé  technické  vybavenie  pracovísk,  rozmiestnených  rovnomerne  po  celom  území Slovenskej  republiky.  Uplatňuje  sa  zásada  diferencovanej  starostlivosti  o pacientov  po úrazoch. Pacientom s polytraumatizmom, zlomeninami  panvy, chrbtice s léziou miechy a s kraniocerebrálnym  poranením  sa  zdravotná  starostlivosť poskytuje  vo  vysoko špecializovaných zdravotníckych zariadeniach, ktorésú personálne, odborne a materiálne vybavené na najvyššej úrovni.

2.4. Medzinárodná spolupráca

Stála je spolupráca so všetkými pracoviskami úrazovej chirurgie v Českej republike, najmä  s Klinikou  úrazovej  chirurgie  v Brne.  Súčasne  je  úzka  spolupráca  s rakúskymi a nemeckými  pracoviskami  a vzájomné  organizovanie  spoločných  odborných  podujatí  v rámci  ETS  (Európskej  traumatologickej  spoločnosti).  Lekári,  ktorí  sa  zaoberajú úrazovou  chirurgiou  sa  zúčastňujú  vzdelávacích  akcií  v zahraničí  a naopak.  Sú naplánované  medzinárodné  výskumné  úlohy  (napr.  poranenia  panvy  s pracoviskom v Prahe – Vinohrady).

3.  Vzdelávanie pracovníkov v odbore

3.1. Špecializačné štúdium

Podmienkou  pre  zaradenie  uchádzača  do  špecializačného  štúdia  v špecializačnom odbore  úrazová  chirurgia  je  úspešné  absolvovanie  vysokoškolského  štúdia  v odbore všeobecné lekárstvo. Špecializačné štúdium v odbore úrazová chirurgia trvá minimálne 5 rokov. Začína sa spoločným chirurgickým kmeňom s celkovou odporúčanou dĺžkou trvania 24 mesiacov. Po absolvovaní spoločného chirurgického kmeňa uchádzač absolvuje 36 mesiacov štúdia na  akreditovanom  pracovisku  úrazovej  chirurgie,  z toho  2  mesiace  na  pracovisku hrudníkovej chirurgie. Špecializačné štúdium sa ukončí špecializačnou skúškou. Súčasťou špecializačnej skúšky je obhajoba písomnej práce.

Vzorové  špecializačné  študijné  programy  a vzorové  certifikačné  študijné  programy zdravotníckych pracovníkov sú uvedené vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.¹

Kandidát musí mať dostatočnú základnú teoretickú a praktickú erudíciu v  ďalších hraničných  odboroch:  v  ortopédii,  plastickej  chirurgii,  neurochirurgii,  urológii,  v resuscitácii a v práci rýchlej zdravotnej pomoci.

Špecialista v úrazovej chirurgii musí

-  ovládať organizačné,  administratívne  a  hospodárske  problémy  v  zmysle organizačných a prevádzkových poriadkov a ostatné predpisy vo svojom odbore,

-  samostatne  vykonávať špecializované  pracovné  činnosti  na  oddelení  nemocnice  s poliklinikou,

-  vykonávať konziliárnu službu

-  zúčastňovať sa na výchove špecialistov svojho odboru,

-  poznať problematiku úrazovosti svojho rajónu a kraja,

-  vykonávať výskumnú činnosť.

3.2. Certifikačná príprava

Medzi certifikované pracovné činnosti je zaradená spondylochirurgia.² Spondylochirurgia je  systém  poskytovania   komplexnej  zdravotnej  starostlivosti,  ktorý  koordinuje diagnostickú,  liečebnú  a ošetrovateľskú  činnosť odborov  neurochirurgia,  ortopédia, úrazová  chirurgia  a liečebná  rehabilitácia.  Spondylochirurgia  umožňuje  už  od  prvých hodín po vzniku závažných poškodení chrbtice  a nervových štruktúr predchádzať vzniku závažných  akútnych  a neskorých  zdravotných  komplikácií  zabezpečením  diagnostických a liečebných postupov smerujúcich k zabráneniu alebo k zmierneniu ich následkov.

3.3. Sústavné vzdelávanie

V špecializačnom  odbore  úrazová  chirurgia  sa  v sústavnom  vzdelávaní  uplatňuje kreditový  systém  pri  absolvovaní  školiacich  akcií  doma  i v zahraničí  podľa  počtu pridelených  kreditov  za  pasívnu  účasť,  aktívnu  účasť,  napísanie  domácej  alebo zahraničnej publikácie, a iné.

4. Nadobudnutie účinnosti

Táto koncepcia nadobúda účinnosť1. mája 2006.

                                                                                                                            

                                                                                                                             Rudolf Zajac, v.r.

                                                                                                                             minister

1) Vestník Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, osobitné vydanie zo dňa 30. júla 2005, ročník 53.

2) Príloha č. 2, ods. A, písm. f, bod 27 k Nariadeniu vlády SR č. 743/2004 Z.z. o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení Nariadenia vlády č. 179/2005.